t é m a 2

N á d e j ž i v o t a

z á k l a d n á c h a r a k t e r i s t i k a p r a v e k u

pojmy prehistória, pravek, archeológia a (paleo)antropológia

časová periodizácia praveku a charakteristika jednotlivých období

vývoj pracovných nástrojov a zmeny v spôsobe obživy

e v o l ú c i a č l o v e k a

proces antropogenézy a hominizácie

vývojové etapy vedúce k dnešnému človeku

najnovšie paleoantropologické nálezy

p r e h i s t ó r i a ú z e m i a S l o v e n s k a

časová periodizácia a vývoj osídlenia

najvýznamnejšie náleziská a archeologické kultúry

Kelti vs. Germáni

p r e p o j e n i e t é m y s a k t u á l n o u p r o b l e m a t i k o u

p r á c a s p r a m e ň m i

→ opis evolúcie človeka prostredníctvom ilustrovanej schémy

→ datovanie a porovnanie pravekých nástrojov pomocou obrazového materiálu

→ staršia učebnica I, s. 16-33, 190-193

→ atlas I, s. 2-3

→ atlas II, s. 3

→ atlas III, s. 2-8

E v o l u č n á t e ó r i a

Pred približne 15 miliardami rokov vznikol vesmír tzv. veľkým treskom (od tej chvíle začal plynúť aj čas).

Vesmír je tvorený množstvom galaxií a jednou z nich je aj galaxia nazývaná Mliečna cesta.

Vznikla približne pred 13 miliardami rokov a nachádza sa v nej asi 200 miliárd hviezd, aj naše Slnko.

Okolo Slnka obieha osem planét, medzi nimi aj planéta Zem (a množstvo iných vesmírnych telies).

Táto sústava obiehajúcich telies okolo Slnka sa nazýva Slnečná sústava a je stará asi 4,6 miliardy rokov.

Planéta Zem sa sformovala asi pred 4,5 miliardami rokov a život na nej približne pred 3,8 miliardami rokov.

Pred 7 miliónmi rokov sa objavil najstarší doteraz objavený predchodca človeka (najnovšie údaje).

Našla sa po ňom lebka a podľa náleziska ho vedci nazývajú Sahelský človek z Čadu (Afrika), alebo aj Toumai.

Týmto nálezom sa začínajú dejiny ľudstva, obdobím nazývaným pravek (paleolit, staršia doba kamenná).

Pôvod človeka odpradávna zaujímal ľudí na celom svete a preto si o ňom vytvárali rôzne mýty.

Aj v našej európskej civilizácii, pod vplyvom kresťanstva, ľudia verili (a veria), že človeka stvoril Boh.

Nový pohľad na pôvod človeka priniesol britský prírodovedec Charles Darwin v 19. stotočí (1859).

Je autorom tzv. evolučnej teórie, teda že sa život vyvíja z nižších foriem na vyššie, z jednoduchších na zložité.

Podľa neho sa ľudia vyvinuli zo zvieracích predchodcov, mali spoločných predkov s opicami.

Jeho nasledovníci teda na základe evolučnej teórie hľadali akýsi medzistupeň medzi zvieraťom a človekom.

Ak aj boli dovtedy nájdené nejaké zvláštne kosti (ani ľudské, ani zvieracie), nezachovali sa o tom správy.

Jedinou výnimkou je nález kostí z jaskyne v Neandertálskej doline (Nemecko) ešte z roku 1856.

Následne bol ďalším zdokumentovaným nálezom objav tzv. Jávskeho človeka z roku 1890 (Jáva, Indonézia).

Od tých čias sa kosti rozličných ľudských prapredkov našli na mnohých ďalších miestach.

Ukázalo sa však, že neexistoval len jeden druhový medzistupeň, ale veľa rozličných.

Tento dlhý vývoj človeka od živočíšneho predchodcu až po dnešného človeka sa nazýva antropogenéza.

Antropogenéza prebiehala a bola ukončená počas staršej doby kamennej (paleolit, 7 mil. – 8 tis.).

Za najstarší vývojový stupeň v tomto procese sú považovaní australopitekovia (Lucy; pred 3,2 mil.).

Po nich sa objavili druhy Homo habilis (Afrika), Homo erectus (Afrika, Európa, Ázia) a Homo sapiens (svet; pred 200 tis.).

Súčasníkom druhu Homo sapiens bol Neandertálsky človek (Európa, Ázia; pred 600 – 24 tis.) a Človek denisovský (Ázia).

V súčasnosti žije na Zemi len jeden druh rodu Homo, my (Homo sapiens sapiens, človek dnešného typu).

L o v c i m a m u t o v

Pred 40 tis. rokmi sa v niektorých oblastiach Afriky, Ázie a Európy objavil človek dnešného typu.

Homo sapiens sapiens sa živil lovom (predovšetkým veľkej zvery ako boli mamuty) a zberom plodov.

Nemal stále príbytky a žil vo veľkých skupinách zložených z rodov tvorených pokrvne príbuznými.

Muži lovili, bránili skupinu a vyrábali nástroje, ženy sa starali o deti, zbierali plody a zhotovovali odevy.

Predpokladá sa, že domestifikovali psa pre lov a na konci paleolitu sa naučili zakladať aj oheň (dovtedy náhodne).

Mali náboženské predstavy a verili v posmrtný život (hroby s darmi, ktoré im mali slúžiť na druhom svete).

Jaskyne zdobili nástennými maľbami, ktoré však neboli len obrazové galérie, ale slúžili skôr ako svätyne.

Verili, že zobrazené zviera je totožné so zvieraťom v prírode a jeho „ulovenie“ na maľbe prinesie úspešný lov.

Najznámejšie nástenné maľby sú v jaskyniach Lascaux vo Francúzsku a Altamira v Španielsku (14 tis. rokov).

Vytvárali venuše, sošky nahých žien kyprých tvarov (z kameňa, hliny alebo kostí či klov), ktoré symbolizovali plodnosť.

Najznámejšia z nášho územia je Moravianska venuša (Moravany nad Váhom, približne 23 tis. rokov).

Súčasníkom človeka dnešného typu v Európe, v oblasti Levantu a západnej Ázie bol neandertálsky človek.

Živil sa lovom, zberom rastlín a plodov, žil v menších skupinách v jaskyniach a pod skalnými prevismi.

Od človeka dnešného typu sa líšil mohutnými nadočnicovými oblúkmi, hrubými kosťami, robustnou postavou a silou.

Pomenovaný je podľa Neanderovej doliny v Nemecku, kde jeho kosti a lebku v roku 1856 prvýkrát objavili.

Neandertálci vyhynuli asi pred 24 tis. rokmi, no nie je známe prečo (zmena klímy, konkurencia homo sapiens?)

Na území Slovenska bol objavený odliatok mozgovne neandertálca v Gánovciach pri Poprade (100 tis. rokov).

Podnebie v geologickom období starších štvrtohôr (paleolit, staršia doba kamenná) bolo odlišné ako dnes.

Striedali sa ľadové (arktické podnebie s dlhými krutými zimami a krátkymi letami) a medziľadové doby.

Krajina vyzerala ako dnešná Sibír, rástli len najodolnejšie stromy a kríky, namiesto trávy machy a lišajníky.

Žili vtedy mamuty, srsnaté nosorožce, jaskynné levy a hyeny, šabľozubé tigre a jaskynné medvede.

Aj na Slovensku sa našli tisícky mamutích kostí (Moravany) a na Sibíri dokonca aj celé zamrznuté mamutie telá.

Na konci paleolitu skončilo striedanie ľadových a medziľadových dôb a došlo k vyhynutiu veľkých zvierat.

Nastalo geologické obdobie mladších štvrtohôr (súčasnosť) a v dejinách začal mezolit (stredná doba kamenná).

Lovci sa museli preorientovať na lov menšej zveri (používali už luk, nože), ktorý však neposkytoval dostatok potravy.

Veľké spoločenstvá zložené z rodov sa rozpadli na malé skupiny tvorené len členmi pokrvnej rodiny.

N e o l i t i c k á r e v o l ú c i a

Asi pred 10 tisíc rokmi sa skončila posledná doba ľadová, oteplilo sa a podnebie bolo podobné dnešnému.

V oblasti tzv. úrodného polmesiaca (Blízky východ) rástla na obrovských plochách divá pšenica a jačmeň.

Názov tomuto územiu medzi Kaspickým a Červeným morom dál mohutný poloblúk hôr (akoby polmesiac).

Zo svahov hôr si ľudia odnášali divú úrodu pšenice a jačmeňa (žali rukami, neskôr kamennými kosákmi).

Zistili, že ak zrnko z klasu padne na úrodnú pôdu, vzíde, začali preto siať a žať obilie rovno v nížinách.

U nás pestovali aj strukoviny (hrach, šošovicu), ovocie (jablká, hrušky), ľan a žihľavu (vlákna na výrobu odevov).

V horách žili divé kozy a ovce, ľudia ich lovili alebo chytali živé a držali v ohradách ako potravu na horšie časy.

Zistili, že aj v zajatí sa zvieratá rozmnožujú, že živé prinášajú úžitok (mlieko, vlna), a tak ich nemuseli viac loviť.

V nížinách žili aj predchodcovia dnešného hovädzieho dobytka, ktoré ľudia tiež domestifikovali.

Začali vyrábať keramiku, pomocou ktorej dokázali efektívnejšie využívať potraviny (piecť, variť, skladovať).

Vyrábali stále dokonalejšie (brúsené a vŕtané) kamenné nástroje, ale nepoznali koleso (ťažké náklady nosili zvieratá).

Naučili sa tkaním zhotovovať látky a z nich odevy (v zime dopĺňané kožou a kožušinami).

Tak sa začala mladšia doba kamenná (neolit, 9/6 – 3,5 tis. pred Kr.) a tzv. neolitická revolúcia, z lovcov sa stali roľníci.

Roľnícka žena mala vtedy 10 až 12 detí a tak ľudí rýchlo pribúdalo, no pôdy bolo dosť, stačilo sa len presťahovať.

Roľnícky spôsob života sa postupne rozšíril z oblasti úrodného polmesiaca ďalej do Ázie, Afriky a Európy.

Na územie dnešného Slovenska prišli prví roľníci z Blízkeho východu asi v období 5 tisíc rokov pred Kr.

Museli najprv zúrodniť pralesy (aj vypaľovaním), čo bola namáhavá práca vzhľadom na nástroje (kameň, drevo).

Stavali si úzke a podlhovasté veľkodomy z dreva a hliny na brehoch potokov a riek (okolo osád palisády).

V domoch žilo viacero spriaznených rodov (s dominanciou žien), pričom ľudia žili spoločne so zvieratami.

Najznámejším náleziskom z tohto obdobia je jaskyňa Domica (Gemer), ktorá roľníkom slúžila na prezimovanie.

Našli sa tam keramické hrnce, džbány, poháre, kamenné nože, sekery, kostenné dýky, ihly, šidlá i stopy nôh.

Hroby neolitických ľudí boli plné keramiky, kamenných nástrojov a šperkov (doklad o viere v záhrobný svet).

Do hrobov kládli celé telá (kostrový spôsob pochovávania), neskôr ľudí spaľovali (žiarový spôsob).

V priebehu neolitu sa menil tvar hrobov, ich úprava, predmety, ktoré sa tam kládli i spôsob uloženia mŕtvych.

Prevládalo uctievanie Veľkej matky ako pôvodcu života a uctievanie Mesiaca, podľa ktorého určovali čas.

Z keramiky vyrábali aj sošky (Venuše) a posvätné predmety, ktoré slúžili na náboženské účely.

Z l i a t i n a m e d i a c í n u

Ľudia pri hľadaní vhodného kameňa na výrobu kamenných nástrojov odrazu objavili v prírode prvé kovy.

Kovy ako zlato a meď (aj striebro, cín) ležali v riečnych a potočných korytách v podobe malých okruhliakov.

Podobali sa obyčajným kameňom, no po údere sa neštiepili, ale splošťovali, dali sa ľahšie opracovávať.

Stalo sa tak asi 5 tisíc rokov (na našom území asi 3,5 tisíc) pred Kr. (začal eneolit/ chalkolit/ doba medená).

Vtedy si ľudia začali vo veľkom medzi sebou vymieňať rozličné výrobky a predmety, ktoré sami nespotrebovali.

Tak vznikol najstarší obchod aj najstaršie remeslá a s nimi nové zamestnania (obchodníci, baníci, hutníci a i.)

Využívanie kovov zmenilo spoločnosť, ľudia sa začali deliť na chudobných a bohatých, objavili sa prví otroci.

Ozdoby z medi a zlata sa však objavujú len v hroboch mocných mužov (vedúce postavenie žien nahradili muži).

Kým na našom území pokračoval pravek, na území Blízkeho východu vtedy začal starovek, vznikali prvé štáty.

Staviteľstvo bolo veľmi jednoduché (domy z dreva, hliny, prútia), výnimkou boli megality (Stonehenge, Anglicko).

Najstaršie megality z pred 6 tisíc rokmi boli objavené na Malte, megality v Anglicku sú staré 4 tisíc rokov.

Ich účel nie je presne známy (svätyne?), no pravdepodobne to boli observatóriá na pozorovanie Slnka (hviezd).

Určovanie času podľa nebeských úkazov bolo dôležité, aby roľníci vedeli, kedy majú siať a orať, a teda či prežijú.

Neolitické uctievanie Matky a Mesiaca nahradil polyteizmus (mnohobožstvo na čele s najmocnejším z bohov).

Veľký význam sa pripisoval Slnku, ako svätyne využívali pôsobivé prírodné útvary a bežná bola obeta zvierat i ľudí.

Asi v 4. tisícročí pred Kr. sa v oblasti východného pobrežia Stredozemného mora naučili ľudia vyrábať bronz.

Bronz je zliatina medi a cínu, lesklý ako zlato, tvrdší ako meď a vhodnejší na výrobu šperkov, zbraní i nástrojov.

Začali vznikať prvé opevnené osady, z ktorých postupne vznikli najstaršie mestá (Blízky východ, Stredomorie).

V Európe sa bronz objavil roku 2000 pred Kr. (doba bronzová; do 800 pred Kr.) a s ním nové civilizačné centrá.

Bolo vynájdené koleso, domestikované ťažné a jazdecké zvieratá (kôň, ťava), objavil sa pluh a hrnčiarsky kruh.

Nový vynález voza ťahaného koňmi uľahčoval nadväzovanie obchodných a kultúrnych kontaktov medzi nimi.

Takým bolo aj mesto na Myšej Hôrke (Sp. Štvrtok) či v Nižnej Myšli, hoci ich okolie bolo na úrovni doby kamennej.

Asi od 15. stor. pred Kr. osídlili strednú a západnú Európu ľudia, ktorí pochovávali mŕtvych pod mohylami.

Ukladali pod ne buď ľudské kostry alebo len popol zo spálených tiel s množstvom darov, napríklad mečov.

Asi od 13. stor. pred Kr. osídlili celú Európu ľudia, ktorí mŕtvych spaľovali a ukladali do keramickej popolnice.

Tie ukladali do zeme vedľa svojich dedín, kde dlhodobým pochovávaním vznikali rozsiahle popolnicové polia.

Na konci eneolitu mnoho osád zrazu zaniklo (niektorí sa odsťahovali do hôr, kde si postavili opevnené hradiská).

Do Európy prišli (vpadli?) indoeurópski predkovia Keltov, Germánov, Slovanov i románskych národov.

Ž e l e z o v l á d n e s v e t u

V 4. až 3. tis. pred Kr. v Mezopotámii (Irak), Egypte a Indii spracúvali len nájdené meteoritické železo.

Prvými, ktorí dokázali získať železo zo železnej rudy (1500 pred Kr.), boli Chetiti (Turecko) a Indovia.

V strednej Európe (aj na Slovensku) sa železo ako opracovaný kov začalo vyskytovať asi od 8. stor. pred Kr.

Železo sa získavalo zo železnej rudy v taviacich peciach a opracovaním sa z neho vyrábali nástroje a zbrane.

Nástroje a zbrane boli pevné, pružné a ostré a preto postupne vytlačili dovtedajšie kamenné i bronzové.

Stále viac rástli majetkové rozdiely a menila sa organizácia spoločnosti (moc mal náčelník a jeho družina).

Železná doba v Európe sa delí na staršiu (800 - 400 pred Kr.) a mladšiu (400 pred Kr. - prelom letopočtov).

Staršia sa nazýva aj doba halštatská (Hallstatt, Rakúsko) a mladšia doba laténska (La Tène, Švajčiarsko).

Už od konca doby bronzovej a aj v dobe halštatskej sa výrazne menila klíma (ochladenie a viac zrážok).

Začali veľké presuny etník za lepšími podmienkami a do Európy z východu prenikli napríklad Tráci a Skýti.

Na Slovensku sa z tohto obdobia zachovalo mnoho pamiatok a nálezísk (Dunajská Lužná, Chorvátsky Grob).

Najznámejšie je hradisko na kopci Molpír pri Smoleniciach, ktoré zaniklo náhle v dôsledku nejakej katastrofy.

Obyvatelia hradiska boli ľudožrúti, ktorí krutým bohom prinášali aj ľudské obete, ktoré jedli (kanibalizmus).

V dobe laténskej osídlili veľkú časť Európy Kelti, ktorých pravlasť ležala medzi Francúzskom a Českom.

K najvýznamnejším keltským kmeňom patrili Galovia, Belgovia, Briti, Helvéti a Bójovia (žili na území Čiech).

Na našom území žili najmä Kotíni, ktorí sa tu objavili v 3. stor. pred Kr. a osídlili najmä oblasť severných Karpát.

Boli prvými na našom území, o ktorých máme už aj písomné správy (rímsky historik Tacitus v diele Germánia).

Vieme o nich, že boli zruční hutníci a baníci, tavili a spracúvali kovy, vyrábali z nich nástroje, zbrane a šperky.

Základom ich obživy bolo poľnohospodárstvo, pričom pôdu orali železnou radlicou a obilie mleli mlynčekmi.

Železný oštep, meč a štít boli ich obávanými zbraňami, vynašli nožnice a kosu a poznali aj hrnčiarsky kruh.

Razili zlaté a strieborné mince, na ktorých sa najčastejšie objavujú mená (asi ich vládcov) Biatec a Nonnos.

Žili v opevnených oppidách, predchodcoch miest (najväčšie u nás sú Bratislava, Devín a Plavecké Podhradie).

Medzi najvýznamnejšie keltské náleziská u nás patria Hurbanovo, Komjatice a Havránok pri Liptovskej Mare.

Ich ďalší vývoj v Európe prerušili rímske výboje do strednej Európy a útoky germánskych kmeňov a Dákov.

Jedným z germánskych kmeňov boli Kvádi, ktorí sa v 1. storočí pred Kr. usadili na západnom Slovensku.

Väčšina Keltov odišla na juh, len kmene Kotínov prežívali ďalej na strednom a severnom Slovensku.

p o u ž i t á l i t e r a t ú r a

BARTL, Július - KAMENICKÝ, Miroslav - VALACHOVIČ, Pavol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií. 2. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 269 s. ISBN 80-08-03504-8 (ďalej len: staršia učebnica I)

BARTL, Július - KAČÍREK, Ľuboš - OTČENÁŠ, Michal. Dejepis : Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 173 s. ISBN 80-08-03167-0 (ďalej len: staršia učebnica IIn)

KAMENICKÝ, Miroslav - KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. 199 s. ISBN 80-10-00149-X (ďalej len: staršia učebnica IIs)

BARTLOVÁ, Alena - LETZ, Róbert. Dejepis : Národné dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005. 191 s. ISBN 80-10-00031-0 (ďalej len: staršia učebnica IIIn)

KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. 187 s. ISBN 80-10-00392-1 (ďalej len: staršia učebnica IIIs)

BADA, Michal a kol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2011. 271 s. ISBN 978-80-10-02006-5 (ďalej len: učebnica I)

BOCKOVÁ, Anna a kol. Dejepis pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. 223 s. ISBN 978-80-10-02207-6 (ďalej len: učebnica II)

LETZ, Róbert a kol. Dejepis pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2013. 287 s. ISBN 978-80-10-02389-9 (ďalej len: učebnica III)

GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas pre základné školy : Svetové a národné dejiny. 1. vydanie. Modra : MAPA Slovakia Plus, 2013. 88 s. ISBN 978-80-8067-274-4 (ďalej len: atlas I)

GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas : Štáty v premenách storočí od úsvitu dejín do súčasnosti. 3. vydanie. Nitra : MAPA Slovakia, 2017. 61 s. ISBN 978-80-8067-307-9 (ďalej len: atlas II)