t é m a 3

S e d e m r i e k

s t a r o v e k é c i v i l i z á c i e

prírodné prostredie a formovanie prvých civilizácií

staroveká spoločnosť a jej štruktúra

mestské vs. teritoriálne štáty

B l í z k y v ý c h o d v s t a r o v e k u

Mezopotámia a jej geopolitický vývoj

staroveký Egypt vs. Chetiti

Palestína a Židia

v ý d o b y t k y s t a r o v e k é h o O r i e n t u

vznik písma, jeho vývoj a využitie

náboženstvo, umenie a veda

významné osobnosti

p r e p o j e n i e t é m y s a k t u á l n o u p r o b l e m a t i k o u

p r á c a s p r a m e ň m i

→ analýza Chammurapiho zákonníka

→ analýza mierovej zmluvy medzi starovekým Egyptom a Chetitskou ríšou

→ staršia učebnica I, s. 34-59

→ učebnica I, s. 34-35

→ atlas I, s. 4-7

→ atlas II, s. 4

Ú d o l i a s i e d m i c h r i e k

Prví poľnohospodári sa objavili v neolite (mladšia doba kamenná, 6 – 3,5 tisíc pred Kr.)

Žili v oblasti tzv. úrodného polmesiaca (Izrael, Palestína, Libanon, Sýria, juž. Turecko, sev. Irak, záp. Irán).

Obrábali pôdu väčšinou na úbočiach hôr, no postupne začali hľadať vhodnejšie podmienky.

Sťahovali sa do údolí veľkých riek (koniec neolitu a eneolit, 4. – 3. tisícročie pred Kr.)

Na Blízkom východe sa sťahovali do Mezopotámie (oblasť v povodí a medzi riekami Eufrat a Tigris).

V Afrike k údoliu rieky Níl (Egypt) a v Indii k rieke Indus (neskôr aj do povodia rieky Ganga).

V Číne k rieke Chuang-che, t. j. Žltej rieke (neskôr aj k rieke Jang-c-ťiang, t. j. Dlhej rieke).

V týchto údoliach veľkých riek vznikli a rozvinuli sa prvé civilizácie starého Orientu (Východu).

Rieky sa pravidelne rozvodňovali a prinášali úrodné bahno (obnovovala sa tak úrodnosť pôdy).

Budovali hrádze, kanály a nádrže na zachytávanie vody a následné zavlažovanie v čase sucha.

K záplavám dochádzalo v Mezopotámii vždy na jar, keď sa topil v horách na severe sneh.

V Egypte vždy, keď v rovníkovej Afrike nastalo obdobie dažďov (marec až máj; menej október až december).

Prvé civilizácie pestovali najmä obilie (pšenica, jačmeň, špalda, proso).

Mleli ho ručnými mlynčekmi z kameňa (žarnovy) a piekli z neho placky, varili kaše a pivo.

Pestovali tiež strukoviny (hrach, šošovica, fazuľa), ľan, ďatelinu, sezam (výroba oleja, súčasť krémov a mastí).

Pestovali tiež ovocie (datle, figy, hrozno, jablká) a zeleniu (cibuľa, cesnak, uhorky, kapusta).

V Číne sa pestovala aj ryža a sója a v Indii bavlník.

Chovali najmä ovce, kozy, ošípané, hydinu a rožný dobytok (voly, kravy – na mlieko a mäso).

Na prepravu používali najmä osla, koňa až neskôr (na jazdu a do záprahu) a ťavu v púštnych oblastiach.

Vládnuca vrstva sa venovala poľovačkám na divé zvieratá (gazely, antilopy, žirafy, pštrosy, horské levy).

Na brehoch riek sa lovili divé kačice, husi a krokodíly, v kanáloch a nádržiach sa chovali ryby.

Mačka a pes sa chovali ako úžitkové domáce zvieratá aj ako maznáčikovia.

B a b y l o n s k é v e ž e

Obyvateľstvo prvých civilizácii žilo spočiatku v dedinách.

Venovali sa poľnohospodárskym prácam, budovaniu zavlažovacieho systému a obrane svojho územia.

Aby boli efektívnejší a silnejší, nútilo ich to koncentrovať sa do väčších celkov.

Z väčších dedín, prirodzených centier širšieho okolia, sa tak vyvinuli mestá.

Spočiatku riadili hospodárstvo kňazi a preto bol centrom mesta chrám, zikkurat (chrámové hospodárstvo).

Kňazi vedeli písať a poznali rôzne astronomické úkazy, ktoré im pomáhali organizovať poľnohospodárske práce.

Úroda, suroviny, výrobky i drahé kovy sa ukladali v chrámoch a potom ich kňazi rozdeľovali medzi obyvateľov.

Neskôr nadobudli v mestách moc vojenskí velitelia a centrom mesta sa stal palác.

Prvým štátom sa hovorí mestské štáty (štátom bolo vlastne mesto a jeho bezprostredné či vzdialenejšie okolie).

Charakteristická pre nich je poľnohospodárska a remeslená výroba, obchod a zložité spoločenské vzťahy.

Medzi najstaršie mestské štáty patria sumerské mestá Ur, Uruk, Eridu, Nippur, Larsa, Lagaš, Umma.

Sumeri sú najstarším známym etnikom starovekej Mezopotámie, žili v jej južnej časti a ako prví používali písmo.

Ich mestské štáty medzi sebou viedli často boje o nadvládu, prípadne uzatvárali spojenectvá proti iným.

Vojenskými výbojmi, kvôli obrane alebo kvôli efektivite riadenia sa postupne spájali do väčších celkov.

Tak začali vznikať prvé teritoriálne štáty.

Najstarší známy teritoriálny štát však vznikol v Egypte spojením území Horného a Dolného Egypta.

Stalo sa tak približne v roku 3000 pred Kr. a za jeho zakladateľa sa považuje legendárny vládca Meni.

Najstarší teritoriálny štát v Mezopotámii bola Akkadská ríša, no po jednom storočí sa rozpadla.

Akkadskú ríšu (nazývaná podľa hlavného mesta Akkad) založil Sargon I. okolo roku 2300 pred Kr.

Rozprestierala sa na celom území Mezopotámie (Sumer - juh, Akkad - stred, Asýria - sever).

Okolo roku 1765 pred Kr. zjednotil celú Mezopotámiu Chammurapi a založil Starobabylonskú ríšu.

Chammurapi bol mocný vládca a tvorca slávneho zákonníka (na princípe oko za oko, zub za zub).

Starobabylonskú ríšu v roku 1594 dobyli Chetiti a neustále ohrozovali bojovní Kassiti, ktorí ju ovládli.

Ich moc postupne upadala a Mezopotámiu aj s Babylonom ovládli Asýrčania zo severu (Novoasýrska ríša).

Po smrti mocného asýrskeho kráľa Aššurbanipala v roku 626 pred Kr. si však Babylončania vydobili nezávislosť.

Vznikla Novobabylonská ríša, ktorú však v roku 539 pred Kr. dobyli a definitívne ovládli Peržania.

S t r i e b o r n á t a b u ľ k a

Na oboch brehoch rieky Níl, obklopený púšťou, sa rozprestieral staroveký Egypt.

Egypťania pestovali najmä obilniny, hrach, šošovicu, cibuľu, cesnak, uhorky, hrozno, melóny, datle.

Chovali dobytok a vyrábali aj víno a pivo, ktoré dostávali ako pravidelný prídel robotníci na stavbe pyramíd.

V Hornom Egypte sa ľudia živili hlavne pastierstvom, v Dolnom Egypte poľnohospodárstvom.

Obe územia násilím spojil okolo roku 3000 pred Kr. hornoegyptský vládca Meni.

V Egypte vládol polyteizmus, Egypťania uctievali množstvo bohov a bohýň, pre ktorých stavali chrámy.

Kráľom bohov bol Amon, bohom Slnka Re, boh múdrosti Thovt, boh balzamovania Anubis, boj vojny Hor.

Vládca Amenhotep IV. sa však v 14. stor. pred Kr. pokúsil v Egypte zaviesť kult jediného boha Atona.

Znepriatelil si tým amonových kňazov, ktorí ho po smrti prekliali a zrušili všetky jeho reformy.

Jeho nástupcom bol jeho syn Tutanchamon, ktorý je známy vďaka objavu jeho hrobky v Údolí kráľov.

Neporušenú hrobku s množstvom pokladov objavil Angličan Howard Carter v roku 1922 (1923).

V Malej Ázii, na území dnešného Turecka, sa v 18. – 13. stor. pred Kr. rozprestierala ríša Chetitov.

Boli to Indoeurópania (tak ako my) a boli prví, ktorí dokázali ziskať železo zo železnej rudy.

Viedli dlhotrvajúce vojny s Egypťanmi, ktoré nakoniec skončili uzavretím mieru.

Mierovú zmluvu uzavreli v roku 1258 pred Kr., po nerozhodnej bitke pri Kadeši (1274 pred Kr., Sýria).

Je to najstaršia známa mierová zmluva v dejinách (bola vyrytá na striebornú tabuľku).

V Egypte aj v Chetitskej ríši nastalo obdobie rozkvetu (oba štáty začali úzko spolupracovať).

Okolo roku 1200 pred Kr. vpadli z Európy na Blízky východ a do Egypta tzv. morské národy.

V Európe sa v tom čase výrazne zhoršili klimatické podmienky preto sa vydali hľadať lepšie podmienky na život.

Kým Egypt náporu morských národov odolal vďaka silnému vládcovi Ramese III., Chetitskú ríšu zničili.

V 7. stor. pred Kr. však Egypt ovládli Asýrčania a v roku 526 pred Kr. podľahol Peržanom.

K r a j i n a S t a r é h o z á k o n a

Na územie Blízkeho východu začali asi od roku 2000 pred Kr. prenikať nomádske semitské kmene.

Živili sa chovom dobytka, oviec a kôz, čo ich nútilo sťahovať sa za potravou pre svoje zvieratá.

Prenikli vo viacerých vlnách zo stepí a polopúští na územie obývané usadlým roľníckym obyvateľstvom.

Na Blízkom východe postupne vytvorili viacero významných štátov a štátikov (napr. Akkadskú ríšu).

K semitským kmeňom patrili napríklad Akkadi, Amoriti, Aramejci, Feničania, Chaldejci, Kanaánci.

Roku 1650 pred Kr. prišli do Egypta a odtiaľ okolo roku 1250 do Palestíny (Izrael).

V oblasti Palestíny vtedy žili Filištínci (krétsky pôvod), Kanaánci a Feničania (tiež pôvodne Semiti).

Feničania ako prví používali peniaze (z elektrónu), farbili látky (purpur) a používali hláskové písmo (22 znakov).

Žili v bohatých prístavných mestách a živili sa námorným obchodom (výborní námorníci a cestovatelia).

Prenikli až do severnej Afriky, kde založili mocné a bohaté mesto Kartágo, ktoré súperilo s Rímom.

Medzi najznámejšie fénické mestá patrili Akko, Tyros, Sidon, Berytos, Byblos (Libanon).

Kočovné semitské kmene sa v Palestíne usadzovali najprv na vidieku, neskôr obsadzovali bohaté mestá.

Tvrdé boje proti Filištíncom (Gaza) niektoré semitské kmene zjednotili a vzniklo tak povedomie jedného národa.

Boli spojení spoločným jazykom, zvykmi, kultúrou a hlavne vierou v jediného boha, Jahve (hovoríme im Židia).

Židia postupne ovládli mestá v Palestíne a okolo roku 1000 pred Kr. vytvorili jednotný štát Izrael.

Prvým známym kráľom bol Saul, jeho nástupcom Dávid a po ňom jeho syn Šalamún.

Šalamún vybudoval v Jeruzaleme (hlavné mesto) pre boha Jahveho mohutný chrám (dnes Múr nárekov).

Po Šalamúnovej smrti sa Izrael rozdelil na dve časti, Izrael (na severe) a Judsko (na juhu).

Rozdelenie a oslabenie krajiny využili Asýrčania (vtedy Novoasýrska ríša) a obsadili severnú časť krajiny (Izrael).

Obyvateľstvo Izraela presídlili na svoje územie do Babylónie (južná Mezopotámia).

V 6. stor. pred Kr. perzský kráľ Kýros dobyl územie Mezopotámie a Židom povolil návrat do Izraela.

Udalosti z dejín židovského národa boli zaznamenané v mnohých dielach.

Kňazi tieto rozličné diela spojili do jedného celku, vytvorili tak Starý zákon, posvätnú knihu Židov.

Starý zákon tvorili historické diela, náboženské piesne a texty, rôzne záznamy a poézia.

Starý zákon sa neskôr stal posvätnou knihou aj pre kresťanov.

Kresťania doplnili Starý zákon o Nový zákon (život a činy Ježiša Krista), ktoré spolu tvoria Bibliu.

L i e č i v á m o c m ú m i í

Rastúci počet obyvateľov a ich potreby vyžadovali, aby sa v každodennej činnosti špecializovali.

Tak narastali stále väčšie rozdiely medzi ľuďmi a spoločnosť sa rozčlenila na niekoľko vrstiev.

Roľníci obrábali pôdu, remeselníci vyrábali nástroje, obchodníci zabezpečovali suroviny a vojaci mestá bránili.

Najťažšie práce vykonávali otroci, ktorí nemali žiadne práva a ich život závisel len od vôle ich pána.

Vládca (v Egypte faraón, v Mezopotámii lugal alebo ensi) bol despota, najvyšší veliteľ, kňaz a sudca.

Verilo sa, že po smrti odišiel k svojim predkom, bohom, a preto mu stavali veľkolepé hrobky.

V Egypte v období tzv. Starej ríše pochovávali faraónov do kamenných pyramíd s bohatou výbavou.

Najznámejšie sú pyramídy v Gíze, na predmestí Káhiry (Cheopsova, Rachefova, Menkaureho; 3. tis. pred Kr.).

Chrámoví kňazi slúžili bohoslužby, prostredníctvom ktorých prosili bohov o priazeň a pomoc.

Z radov kňazov pochádzali najvyšší úradníci štátu, ale i nižšie postavení úradníci a pisári.

Kontrolovali produkciu potravín, remeselnú výrobu, zabezpečovali suroviny, vyberali dane, spravovali štát.

Organizácia práce bola spojená s množstvom údajov, ktoré bolo potrebné nejako zaznamenať.

Bolo potrebné viesť napríklad evidenciu pracovníkov, surovín, potravín a iné hospodárske záznamy.

To bolo podnetom pre vytvorenie zaznamenavacieho systému, t. j. písma (3 tis. pred Kr., Sumeri).

Písmo bolo veľmi zložité a preto čítať a písať vedeli len špeciálne vyškolení ľudia, hlavne kňazi a pisári.

V Mezopotámii sa používali najprv piktogramy, neskôr klinové písmo vtláčané do hlinených tabuliek.

Egypťania používali hieroglyfy (obrázkové písmo) a písali na papyrus (vyrobený z rastliny šachor papyrusový).

Vďaka písmu vzniklo aj niekoľko literárnych diel (najstarším je sumerský Epos o Gilgamešovi).

Nevyhnutnosť predvídať začiatok záplav nútila ľudí pozorovať oblohu a zaujímať sa o prírodné javy.

Pozorovaním oblohy nadobudli veľké množstvo poznatkov a položili tak základy astronómie.

Poznali pravidelnú dráhu Zeme okolo Slnka, premeny Mesiaca, vedeli vypočítať ich zatmenie, dráhy planét.

Hospodársky život prvých civilizácii si vyžadoval množsto výpočtov a meraní (kanály, cesty, polia, dane).

Veľké stavby chrámov, palácov, domov a pevností boli tiež spojené so znalosťami matematiky a geometrie.

Stavitelia poznali vzťahy medzi stranami v pravouhlom trojuholníku a vedeli používať zlomky.

Ľudia v staroveku verili v posmrtný život (smrťou sa život človeka nekončí, ale pokračuje na druhom svete).

Preto telo mŕtveho človeka starostlivo uchovávali a pochovávali v nákladných hrobkách s bohatou výbavou.

Egypťania svojich mŕtvych balzamovali a munifikovali, takže mnohé telá mŕtvych sa zachovali dodnes.

Pri balzamovaní ľudského tela nadobudli mnohé poznatky a položili tak základy vedy anatómie a medicíny.

p o u ž i t á l i t e r a t ú r a

BARTL, Július - KAMENICKÝ, Miroslav - VALACHOVIČ, Pavol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií. 2. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 269 s. ISBN 80-08-03504-8 (ďalej len: staršia učebnica I)

BARTL, Július - KAČÍREK, Ľuboš - OTČENÁŠ, Michal. Dejepis : Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 173 s. ISBN 80-08-03167-0 (ďalej len: staršia učebnica IIn)

KAMENICKÝ, Miroslav - KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. 199 s. ISBN 80-10-00149-X (ďalej len: staršia učebnica IIs)

BARTLOVÁ, Alena - LETZ, Róbert. Dejepis : Národné dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005. 191 s. ISBN 80-10-00031-0 (ďalej len: staršia učebnica IIIn)

KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. 187 s. ISBN 80-10-00392-1 (ďalej len: staršia učebnica IIIs)

BADA, Michal a kol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2011. 271 s. ISBN 978-80-10-02006-5 (ďalej len: učebnica I)

BOCKOVÁ, Anna a kol. Dejepis pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. 223 s. ISBN 978-80-10-02207-6 (ďalej len: učebnica II)

LETZ, Róbert a kol. Dejepis pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2013. 287 s. ISBN 978-80-10-02389-9 (ďalej len: učebnica III)

GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas pre základné školy : Svetové a národné dejiny. 1. vydanie. Modra : MAPA Slovakia Plus, 2013. 88 s. ISBN 978-80-8067-274-4 (ďalej len: atlas I)

GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas : Štáty v premenách storočí od úsvitu dejín do súčasnosti. 3. vydanie. Nitra : MAPA Slovakia, 2017. 61 s. ISBN 978-80-8067-307-9 (ďalej len: atlas II)