t é m a 6
B i č B o ž í
s ť a h o v a n i e n á r o d o v
príčiny pohybu etník na konci staroveku
jednotlivé migračné prúdy v Európe
rozdelenie Rímskej ríše
r o z p a d R í m s k e j r í š e
Východorímska ríša a tzv. federáti
politická situácia v Západorímskej ríši a jej zánik
vznik a vývoj tzv. barbarských kráľovstiev
d o b a r í m s k a n a ú z e m í S l o v e n s k a
etniká doby rímskej na našom území
markomanské vojny a rímske vojská severne od Dunaja
význam limes romanus a jeho pozostatky dnes
p r e p o j e n i e t é m y s a k t u á l n o u p r o b l e m a t i k o u
p r á c a s p r a m e ň m i
→ analýza ukážky o Hunoch od Amiana Marcelina
→ analýza ukážky o bitke na Kataulanskych poliach od Jordana
→ staršia učebnica I, s. 110-113, 117-119, 193-196
→ učebnica I, s. 75-77
→ atlas I, s. 8-9
→ atlas II, s. 7
→ atlas III, s. 8-11
t é m a
(verzia pre lenivých)
B a r b a r i v p o h y b e
V roku 375 po Kr. sa v Európe objavili Húni, nomádske kmene z ďalekej Ázie (po víťazstve nad Ostrogótmi).
Prvýkrát ich spomínajú Číňania už v 3. stor. pred Kr. ako nájazdníkov (aj kvôli ním začali stavať Čínsky múr).
Aj vďaka účinnej čínskej obrane sa otočili na západ a postupne cez strednú Áziu dorazili až do Európy.
Legendárnym vodcom Húnov bol Attila, nazývaný aj Bič boží, ktorého ríša sa rozprestierala od Volgy po Rýn.
Veľkú porážku zažili Húni v roku 451 na Katalánskych poliach (Francúzsko) vojskami Ríma, Vizigótov a Frankov.
Po Attilovej smrti (počas svadobnej noci v roku 452 sa udusil vlastnou krvou z nosa) sa jeho ríša rozpadla.
Keď Húni plienili Európu, Germáni (sev. a vých. od Limes Romanus) pred nimi utekali aj na územie Rímskej ríše.
Medzi germánske kmene patrili Vizigóti, Ostrogóti, Longobardi, Gepidi, Vandali, Herulovia, Frankovia a iní.
Rimania na svojom území však s Germánmi zaobchádzali zle a tak sa začali búriť (zakladali vlastné kráľovstvá).
Bola to doba presunov, plienenia (roku 410 dobyli Rím Vizigóti, 455 Vandali) a vzniku a zániku nových štátov.
Dôvodom presunov však boli aj zhoršené podnebie, vyčerpanosť pôdy a nedostatok obživy, či dobyvačné úsilie.
Obdobie od 5. do 6. stor. je preto nazývané obdobím sťahovania národov a došlo k nemu na zač. stredoveku.
Podľa chronológie dejín sa stredovek začal v roku 476, pádom Západorímskej ríše (zároveň skončil starovek).
Pojem stredovek (476 – 1492) je odvodený od faktu, že ide o stredné obdobie medzi starovekom a novovekom.
V jeho prvých storočiach vládol chaos a život, aký poznali ľudia z doby antiky (rímske obdobie), sa skončil.
Dobyvatelia pôvodné obyvateľstvo vyhnali z miest a ničili aj všetky antické vymoženosti (cesty, vodovody a iné).
Územie Rímskej ríše bolo dovtedy bohaté a ľudnaté, malo veľa úrodnej pôdy a veľké mestá pospájané cestami.
Veľkú časť ostatnej Európy za hranicami pokrývali hlboké nepriechodné lesy, močiare a málo úrodnej pôdy.
Kvôli drsným podmienkam sa združovali podľa príbuzenských zväzkov a vytvárali rodové spoločenstvá (kmene).
Najmocnejšie kmene poznáme podľa mena vďaka Rimanom, ktorí ich nazývali barbari a zanechali o nich správy.
Ostrogóti mali ríšu v Čiernomorí, ktorú dobyli Húni a po ich porážke sa usadili v Panónii a nakoniec v Itálii.
Vizigóti prešli v priebehu dvadsiatich rokov od Čierneho mora do Talianska, odtiaľ do Francúzska a Španielska.
Desaťtisíce Vandalov sa zo severu Európy presunulo postupne cez Francúzsko a Španielsko do Severnej Afriky.
Longobardi prešli z južnej Škandinávie do Polabia a Panónie, odtiaľ po bojoch s Gepidmi a Avarmi do Itálie.
Založili kráľovstvo Ostrogótov (Taliansko), Vizigótov (Španielsko), Vandalov (Afrika) a Longobardov (Taliansko).
Svoje pôvodné sídla medzi riekami Vislou a Dneprom (Poľsko, Ukrajina) vtedy opustili aj Slovania.
a k t u á l n a p r o b l e m a t i k a
p r a m e n e
(pozri materiály z dejepisného seminára)
k v í z y
p o u ž i t á l i t e r a t ú r a
BARTL, Július - KAMENICKÝ, Miroslav - VALACHOVIČ, Pavol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií. 2. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 269 s. ISBN 80-08-03504-8 (ďalej len: staršia učebnica I)
BARTL, Július - KAČÍREK, Ľuboš - OTČENÁŠ, Michal. Dejepis : Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 173 s. ISBN 80-08-03167-0 (ďalej len: staršia učebnica IIn)
KAMENICKÝ, Miroslav - KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. 199 s. ISBN 80-10-00149-X (ďalej len: staršia učebnica IIs)
BARTLOVÁ, Alena - LETZ, Róbert. Dejepis : Národné dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005. 191 s. ISBN 80-10-00031-0 (ďalej len: staršia učebnica IIIn)
KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. 187 s. ISBN 80-10-00392-1 (ďalej len: staršia učebnica IIIs)
BADA, Michal a kol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2011. 271 s. ISBN 978-80-10-02006-5 (ďalej len: učebnica I)
BOCKOVÁ, Anna a kol. Dejepis pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. 223 s. ISBN 978-80-10-02207-6 (ďalej len: učebnica II)
LETZ, Róbert a kol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2013. 287 s. ISBN 978-80-10-02389-9 (ďalej len: učebnica III)
GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas pre základné školy : Svetové a národné dejiny. 1. vydanie. Modra : MAPA Slovakia Plus, 2013. 88 s. ISBN 978-80-8067-274-4 (ďalej len: atlas I)
GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas : Štáty v premenách storočí od úsvitu dejín do súčasnosti. 3. vydanie. Nitra : MAPA Slovakia, 2017. 61 s. ISBN 978-80-8067-307-9 (ďalej len: atlas II)
ČERMAN, Róbert. Školský dejepisný atlas : Slovensko. 2. vydanie. Modra : MAPA Slovakia Plus, 2015. 49 s. ISBN 978-80-8067-285-0 (ďalej len: atlas III)