t é m a   8

D v a j a   b r a t i a

 

S l o v a n i a
Slovania v Karpatskej kotline
Avarský kaganát v susedstve Slovanov
Samova ríša vs. Frankovia
V e ľ k á   M o r a v a
Nitrianske a Moravské kniežatstvo
politický a hospodársky vývoj Veľkej Moravy
zánik Veľkej Moravy
b y z a n t s k á   m i s i a
začiatky kristianizácie na našom území
príchod Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu a ich pôsobenie
význam byzantskej misie pre naše dejiny a kultúru

 

p r e p o j e n i e   t é m y   s   a k t u á l n o u   p r o b l e m a t i k o u
p r á c a   s   p r a m e ň m i
→ Konštantín Porfyrogenetos o zániku Veľkej Moravy v diele O spravovaní ríše

 

 
→ staršia učebnica I, s. 197-215
→ učebnica I, s. 107-127
→ atlas I, s. 16-17, 22
→ atlas II, s. 9-10
→ atlas III, s. 12-13

 

 

t é m a
(verzia pre lenivých)

F r a n s k ý   k u p e c

 

Slovanské kmene žili na pláňach východnej a severovýchodnej Európy, medzi riekami Visla a Dneper. Dokázali však obrobiť len najvrchnejšiu časť pôdy, zem sa preto rýchlo vyčerpala a tak sa museli sťahovať. Zo svojej pravlasti sa pohli na východ (Rusi), na juh (Chorváti) a na západ (Slováci, Česi, Poliaci). Do strednej Európy sa dostali v 5. storočí (na naše územie cez priesmyky v Karpatoch a z juhu od Dunaja).

 

Žili v menších osadách v zemniciach, boli zruční kováči a keramiku vyrábali bez hrnčiarskeho kruhu. Boli hlavne roľníci, jedli kaše z obilnín, strukovín a mlieka, chlieb piekli v podobe placiek na otvorenom ohni. Mäso získavali lovom divej zveri alebo chovom dobytka, ošípaných a hydiny, zároveň v riekach lovili ryby. Zaoberali sa brtníctvom, čím získavali med, z ktorého po skvasení vyrábali medovinu (alkoholický nápoj).

 

Na čele slovanských kmeňov stáli vladykovia, ktorí viedli svoju vojenskú družinu (všetci bojaschopní muži). Najdôležitejšie rozhodnutia kmeňa sa prijímali na zhromaždeniach všetkých slobodných mužov (veča). Všetci Slovania uctievali mnoho bohov a modiel, prírodné úkazy a útvary, verili vo víly, démonov a škriatkov. Až koncom 8. a začiatkom 9. storočia sa vplyvom kresťanských misionárov začali Sloveni pokresťančovať.

 

V druhej polovici 6. storočia vpadli do Karpatskej kotliny kočovné kmene Avarov, ktorí boli krutí bojovníci. Takmer 250 rokov žili v susedstve Slovenov (Slovienov), v Podunajskej nížine, napádali ich a brali do otroctva. Z násilného zimovania Avarov v slovienskych osadách sa narodili miešanci, ktorých Avari tiež utláčali. Títo spolu so Slovenmi z nášho územia a ostatnými slovanskými kmeňmi proti Avarskej nadvláde povstali. Na ich stranu sa počas povstania (623 – 624) pridal franský kupec Samo, ktorý im dovtedy predával zbrane.

 

Samo im pomohol zvíťaziť preto si ho zvolili za kráľa a založili prvý známy kmeňový zväz západných Slovanov. Počas 35 rokov vlády Samo bojoval nielen proti Avarom, ale aj proti Frankom, ktorí jeho ríšu ohrozovali. Napokon roku 631 v bitke pri Vogastisburgu (asi Rakúsko) Samo porazil aj vojská franského kráľa Dagoberta. Po Samovej smrti v roku 658 sa jeho ríša rozpadla (dodnes nie je známy jej rozsah, ani kde ležalo jej centrum).

 

O vývoji na našom území v priebehu nasledujúcich storočí sa nezachovali žiadne písomné správy. Podľa archeologických nálezov však osídľovanie územia nad Dunajom pokračovalo aj v 7. a 8. storočí. Najstaršie pomenovanie nášho národa (etnonymum) znelo Sloveni, no v priebehu 14. storočia došlo k zmene. V mužskom rode sa Sloven zmenilo na Slovák, v ženskom rode a v prídavnom mene ostalo pôvodné.

 

(pokračovanie v procese prípravy)

a k t u á l n a   p r o b l e m a t i k a
p r a m e n e
(pozri materiály z dejepisného seminára)
k v í z y
 p o u ž i t á   l i t e r a t ú r a

 

BARTL, Július - KAMENICKÝ, Miroslav - VALACHOVIČ, Pavol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií. 2. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 269 s. ISBN 80-08-03504-8 (ďalej len: staršia učebnica I)
BARTL, Július - KAČÍREK, Ľuboš - OTČENÁŠ, Michal. Dejepis : Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 173 s. ISBN 80-08-03167-0 (ďalej len: staršia učebnica IIn)
KAMENICKÝ, Miroslav - KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. 199 s. ISBN 80-10-00149-X (ďalej len: staršia učebnica IIs)
BARTLOVÁ, Alena - LETZ, Róbert. Dejepis : Národné dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005. 191 s. ISBN 80-10-00031-0 (ďalej len: staršia učebnica IIIn)
KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. 187 s. ISBN 80-10-00392-1 (ďalej len: staršia učebnica IIIs)
 
 

 

BADA, Michal a kol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2011. 271 s. ISBN 978-80-10-02006-5 (ďalej len: učebnica I)
BOCKOVÁ, Anna a kol. Dejepis pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. 223 s. ISBN 978-80-10-02207-6 (ďalej len: učebnica II)
LETZ, Róbert a kol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2013. 287 s. ISBN 978-80-10-02389-9 (ďalej len: učebnica III)
 

 

 

 

GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas pre základné školy : Svetové a národné dejiny. 1. vydanie. Modra : MAPA Slovakia Plus, 2013. 88 s. ISBN 978-80-8067-274-4 (ďalej len: atlas I)
GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas : Štáty v premenách storočí od úsvitu dejín do súčasnosti. 3. vydanie. Nitra : MAPA Slovakia, 2017. 61 s. ISBN 978-80-8067-307-9 (ďalej len: atlas II)
ČERMAN, Róbert. Školský dejepisný atlas : Slovensko. 2. vydanie. Modra : MAPA Slovakia Plus, 2015. 49 s. ISBN 978-80-8067-285-0 (ďalej len: atlas III)