t é m a   1

S t o p y   m i n u l o s t i

 

s k ú m a n i e   m i n u l o s t i

pojmy minulosť, dejiny, dejepis, dejepisectvo

historické vedy a špeciálne vedecké disciplíny nápomocné pri skúmaní minulosti

práca historika a metódy jeho výskumu

h i s t o r i c k é   p r a m e n e

klasifikácia historických prameňov

rozdielne interpretácie historickej udalosti

ochrana kultúrneho dedičstva

p e r i o d i z á c i a   d e j í n

význam času a priestoru v dejinách

chronologické členenie dejín s medzníkmi jednotlivých období

ďalšie zaužívané členenia dejín

 

p r e p o j e n i e   t é m y   s   a k t u á l n o u   p r o b l e m a t i k o u

→ budúcnosť archivovania dát

→ kultúrne dedičstvo a hrozby súčasnosti

→ význam a postavenie historických vied dnes

p r á c a   s   p r a m e ň m i

→ klasifikácia ukážok rozličných historických prameňov

→ porovnanie dvoch dobových názorov na tú istú historickú udalosť

 

 

→ staršia učebnica I, s. 5-14

→ učebnica I, s. 7-33

 

 

t é m a

Minulosťou nazývame všetko, čo sa už stalo, pričom dejiny (história) sú vedou, ktorá skúma túto minulosť. Laicky sa pojem dejiny (história) používa aj ako synonymum pojmu minulosť, čo je zavádzajúce a nepresné. Predmetom výskumu je minulosť ľudstva, pričom na získanie a overenie faktov z nej sa používajú dômyselné metódy. Objektívna historická pravda však neexistuje, existujú len rozličné subjektívne interpretácie týchto faktov. Preto sa vedcom celú pravdu nepodarí asi nikdy odkryť, no mali by sa pokúšať o čo najobjektívnejšiu interpretáciu. Všetko, čo bolo takto o minulosti doteraz napísané a publikované, nazývame dejepisectvo (historiografia). Na dejepise (školský predmet) sa učíme už len najdôležitejšie poznatky z dejín, zároveň historicky a kriticky myslieť. Učí nás teda o premenách myslenia a správania ľudí, nachádzať podstatu, všímať si rozdiely a spoločné črty atď.

 

Dejiny skúmajú rozliční vedci (historici, archivári, archeológovia, etnológovia, múzejníci, antropológovia). Za prvého historika (tzv. otca dejepisu) sa považuje Herodotos a za prvého objektívneho historika Tukydides. Pri vedeckom výskume pomáhajú historikom osobitne tzv. pomocné vedy historické (paleografia, heraldika atď.). Zároveň spolupracujú aj s nehistorickými vednými odbormi (geológia, chémia, genetika, jazykoveda atď.). Skúmajú všetko, čo po sebe zanechali naši predkovia (stopy minulosti), teda pamiatky hmotnej a duchovnej kultúry. Tieto pamiatky predstavujú pre vedcov pramene, na základe ktorých môžu minulosť ľudstva vedecky skúmať. Priama, nepriama, induktívna, deduktívna či komparatívna metóda sú jedny z vedeckých metód ich skúmania. Sú našim kultúrnym dedičstvom, o ktoré sa starajú inštitúcie na to určené (archívy, múzeá, galérie, knižnice).

 

Štátom organizovaná pamiatková starostlivosť sa začala formovať v niektorých európskych krajinách v 18. storočí. V Uhorsku až od polovice 19. storočia prostredníctvom Uhorskej vedeckej akadémie (prvý pamiatkový zákon 1881). Na podnet Andreja Kmeťa bola roku 1893 v Martine založená Muzeálna slovenská spoločnosť (predchodca SNM). Roku 1946 vznikla pri OSN organizácia UNESCO so sídlom v Paríži so zameraním na starostlivosť o pamiatky. Jej členské štáty podpísali Dohovor o ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva (1972, súčasťou Zoznam UNESCO). Na Slovensku patrí do Zoznamu UNESCO päť lokalít s kultúrnymi a dve lokality s prírodnými pamiatkami.

 

Keď vznikali prvé múzeá, nahromadili sa v nich tisícky objavených predmetov z kameňa, kovov či keramiky. Dán Christian Jürgensen Thomsen všetky takéto praveké predmety v roku 1816 roztriedil pre potreby výstavy. Podľa materiálu, z ktorého boli vyrobené, ako prvý rozdelil pravek na dobu kamennú, bronzovú a železnú. Položil tak základy vedeckej klasifikácie podľa určitých kritérií (kvôli lepšej orientácii a efektívnejšiemu skúmaniu). Univerzálne členenie dejín však neexistuje, delia sa na základe rôznych hľadísk (ideologicky, priestorovo atď.).

 

Delenie na menšie časové úseky na základe zlomových udalostí (medzníkov) nazývame časová periodizácia. V súčasnosti sa dejiny (Európa a Blízky východ) delia na pravek, starovek, stredovek, novovek a modernú dobu. Neexistuje však časová periodizácia spoločná pre celý svet, pretože jednotlivé časti Zeme sa vyvíjali odlišne. Pravek (celá Európa a Blízky východ) sa ďalej delí na menšie celky a to paleolit, mezolit a neolit (doba kamenná). Eneolit (doba medená), doba bronzová a doba železná patria už do staroveku (Stredomorie a Blízky východ). V chronológií dejín územia Slovenska a zvyšku Európy (okrem Stredomoria) však starovek neexistuje. Doba medená, doba bronzová a doba železná sa preto na našom území radia ešte do obdobia praveku.

 

V minulosti ľudia určovali čas najprv len na základe pohybu nebeských telies či rôznych prírodných úkazov. Na základe týchto dlhodobých pozorovaní zostavili postupne vlastné časové systémy, ktorým hovoríme kalendáre. V Európe sa od roku 1582 používa tzv. Gregoriánsky kalendár, nazývaný podľa autora, pápeža Gregora XIII. Nahradil Juliánsky kalendár, ktorý vtedy v dĺžke trvania oproti slnečnému roku predstavoval nesúlad až 10 dní. Tento kalendár sa riadi tzv. kresťanským letopočtom, ktorý sa ráta od údajného roku narodenia Ježiša Krista. Za začiatok časovej periodizácie dejín sa považuje objavenie prvých ľudí, resp. ich prvých známych predchodcov. Väčšina doterajšej odbornej literatúry uvádza dobu spred 3 miliónov rokov (prvý druh rodu Homo, Homo habilis).

 

a k t u á l n a   p r o b l e m a t i k a

p r a m e n e

(pozri materiály z dejepisného seminára)

k v í z y

 p o u ž i t á   l i t e r a t ú r a

 

BARTL, Július - KAMENICKÝ, Miroslav - VALACHOVIČ, Pavol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií. 2. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 269 s. ISBN 80-08-03504-8 (ďalej len: staršia učebnica I)

BARTL, Július - KAČÍREK, Ľuboš - OTČENÁŠ, Michal. Dejepis : Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 173 s. ISBN 80-08-03167-0 (ďalej len: staršia učebnica IIn)

KAMENICKÝ, Miroslav - KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. 199 s. ISBN 80-10-00149-X (ďalej len: staršia učebnica IIs)

BARTLOVÁ, Alena - LETZ, Róbert. Dejepis : Národné dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005. 191 s. ISBN 80-10-00031-0 (ďalej len: staršia učebnica IIIn)

KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. 187 s. ISBN 80-10-00392-1 (ďalej len: staršia učebnica IIIs)

 

 

 

BADA, Michal a kol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2011. 271 s. ISBN 978-80-10-02006-5 (ďalej len: učebnica I)

BOCKOVÁ, Anna a kol. Dejepis pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. 223 s. ISBN 978-80-10-02207-6 (ďalej len: učebnica II)

LETZ, Róbert a kol. Dejepis pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2013. 287 s. ISBN 978-80-10-02389-9 (ďalej len: učebnica III)

 

 

 

 

GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas pre základné školy : Svetové a národné dejiny. 1. vydanie. Modra : MAPA Slovakia Plus, 2013. 88 s. ISBN 978-80-8067-274-4 (ďalej len: atlas I)

GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas : Štáty v premenách storočí od úsvitu dejín do súčasnosti. 3. vydanie. Nitra : MAPA Slovakia, 2017. 61 s. ISBN 978-80-8067-307-9 (ďalej len: atlas II)

ČERMAN, Róbert. Školský dejepisný atlas : Slovensko. 2. vydanie. Modra : MAPA Slovakia Plus, 2015. 49 s. ISBN 978-80-8067-285-0 (ďalej len: atlas III)