t é m a 9

D r a č i e l o d e

V i k i n g o v i a

Normani a stredoveká Škandinávia

expanzia normanských kmeňov

Variagovia a Kyjevská Rus

s t r e d o v e k é F r a n c ú z s k o

Západofranská ríša vs. Vikingovia

vláda Filipa IV. a avignonské zajatie pápežov

storočná vojna a Jana z Arcu

s t r e d o v e k é A n g l i c k o

Anglosasi vs. Normani

Ján Bezzemok a Veľká listina slobôd

vojna ruží a jej dôsledky

p r e p o j e n i e t é m y s a k t u á l n o u p r o b l e m a t i k o u

p r á c a s p r a m e ň m i

→ reč pápeža Urbana II. na synode v Clermonte

→ Veľká listina slobôd

→ staršia učebnica I, s. 133-134, 138-141, 145-157

→ učebnica I, s. 91-98

→ atlas I, s. 16-19

→ atlas II, s. 9, 11, 13

S e v e r a n i a

Severnú Európu obývali germanské kmene, ktoré sa živili rybolovom, boli skvelí námorníci a stavitelia lodí.

No v Škandinávii boli drsné podmienky a nedostatok pôdy, ktoré nútili obyvateľov hľadať iné zdroje obživy.

Na konci 8. storočia sa preto Severania, nazývaní Vikingovia, vydali hľadať miesta vhodnejšie na život.

Plavili sa na štíhlych lodiach zdobených na koncoch vyrezávanými drakmi a po bokoch chránených štítmi.

Pohybovali sa rýchlo vďaka veľkej plachte na sťažni a dlhým veslám (vďaka nízkemu ponoru aj po riekach).

Ich prvým cieľom bolo Anglicko, vtedy rozdelené na malé kráľovstvá, ktoré medzi sebou často viedli boje.

Oslabené kráľovstvá si Vikingovia rýchlo podmanili, kým ich neporazil a krajinu nezjednotil Alfréd Veľký.

Po riekach útočili aj hlboko vo vnútrozemí Franskej ríše a roku 845 dobyli a vyplienili dokonca mesto Paríž.

Obsadili aj územie na SZ Francúzska, ktoré sa podľa nich nazýva Normandia (Frankovia ich volali Normani).

Západofranský kráľ Karol III. Prostý sa obával rozpínavosti a dravosti Normanov a preto im tu udelil léno.

Založil Normandské vojvodstvo (911) a ich vodcu Rolla urobil vojvodom (prijali kresťanstvo, miestny jazyk).

Roku 1066 vpadli do Anglicka, kde vládli Anglosasi, v bitke pri Hastingse ich porazili a kráľa Harolda II. zabili.

Anglickým kráľom sa stal normandský vojvoda Viliam I. Dobyvateľ a Normani novou vládnucou vrstvou.

Porazili i Arabov na juhu Itálie a na Sicílii, založili Sicílske kráľovstvo (Roger II.) a vládli tam do roku 1194.

Iná skupina Vikingov sa vydala zo Škandinávie na západ, objavila Island, Grónsko a roku 986 aj Ameriku.

Do Severnej Ameriky (Vinland) dorazila výprava Leifa Eriksona a po nej ďalšie, ale neusadili sa tam nadlho.

Ďalšie vikingské výpravy smerovali na východ a po ruských riekach až do Čierneho mora a Byzantskej ríše.

Do Byzancie (hlavne kvôli obchodu) prechádzali cez územie východných Slovanov, ktorí ich volali Varjagovia.

Jeden z Varjagov, Rurik, založil v meste Novgorod (Rusko) a okolitých severoruských územiach kniežatstvo.

V 9. storočí si jeho nástupca, knieža Oleg, podrobil aj Smolensk a Kyjev, zjednotil ich a založil Kyjevskú Rus.

Najväčšiu moc dosiahla za vlády kniežaťa Jaroslava Múdreho v 11. storočí, no po jeho smrti sa rozpadla.

Vikingovia boli veľmi krutí bojovníci, no ich výpravy neboli len dobyvateľské a koristnícke, lež aj obchodné.

Obchodovali so šperkami, kožušinami, kožami, zbraňami a vojnovými zajatcami (predávali ich do otroctva).

Používali tzv. runové písmo, skladali hrdinské piesne (ságy) a vyrábali zo železa zbrane na vysokej úrovni.

Najvyšším bohom bol boh vojny a mŕtvych Ódin (sídlil vo Valhalle, kde končili duše odvážnych bojovníkov).

Od 9. storočia prijímali kresťanstvo (kostoly stavali z dreva a zdobili ešte tradičnými severskými symbolmi).

Európu ohrozovali skoro dvesto rokov, no od 10. storočia postupne prechádzali na usadlý spôsob života.

P a n n a O r l e á n s k a

Vo Východofranskej ríši vládol Ľudovít II. Nemec, vnuk Karola Veľkého (od 10. storočia Nemecké kráľovstvo).

Ríša sa rozpadla na rôzne kniežatstvá a vládli v nej nepokoje, ktoré vyvrcholili roku 911, keď vymreli Karolovci.

Krajinu zjednotil kráľ Oto I. Veľký a v bitke pri rieke Lech roku 955 na hlavu porazil aj staromaďarské kmene.

Nájazdami ohrozovali západnú Európu, no po tejto porážke sa stiahli a natrvalo usadili v Karpatskej kotline.

V roku 962 pápež Ota korunoval za cisára (po vzore Karola Veľkého) Rímsko-nemeckej ríše (nový názov štátu).

Od 12. storočia cisárska moc slabla a krajina sa opäť rozpadla na menšie časti (od roku 1250 Svätá rímska ríša).

V Západofranskej ríši panoval ďalší Karlov vnuk, Karol II. Holý, za vlády ktorého kráľovstvo napádali Normani.

Kráľovská moc upadala až napokon na konci 10. storočia, keď Karolovci vymreli, ovládali len okolie Paríža.

Rodové majetky tam mal aj veľmož Hugo Kapet, zakladateľ rodu Kapetovcov, ktorého roku 987 zvolili za kráľa.

Kapetovcom sa podarilo rozdrobené kráľovstvo zjednotiť a centralizovať až v druhej polovici 12. storočia.

Kráľ Filip IV. Pekný presídlil pápeža Klementa V. do Avignonu, aby ho ovládal (avignonské zajatie 1309 – 1378).

Vojny, ktoré viedol v cudzine, vyčerpali pokladnicu a tak sa zmocnil bohatstva rytierského rádu templárov.

Pápeža donútil, aby ich obvinil z kacírstva a rád zrušil, zatiaľ čo on zhabal majetok (veľmajstra rádu upálili).

Britské ostrovy od 5. storočia osídľovali germanské kmene Anglov, Jutov a Sasov (legendy o kráľovi Artušovi).

Založili niekoľko kráľovstiev, ktoré navzájom bojovali (čo využili Vikingovia) až kým ich nezjednotil Alfréd Veľký.

Roku 1066 ovládli Anglicko Normani na čele s Viliamom Dobyvateľom a nahradili vládnucu vrstvu Anglosasov.

Normandské vojvodstvo však bolo lénom francúzskeho kráľa a teda Normani, hoci králi Anglicka, jeho vazalmi.

Spory sa ešte vyostrili, keď sa na anglický trón vďaka sobášu dostal mocný francúzsky rod Plantagenetovcov.

Z tohto rodu pochádzal aj legendárny kráľ Richard Levie srdce (3. križiacka výprava), aj slabý kráľ Ján Bezzemok.

Šľachta ho prinútila vydať Veľkú listinu slobôd (1215), ktorá obmedzovala moc panovníka a posilňovala jej moc.

Vznikla Veľká rada (členmi šľachta a duchovenstvo), ktorá spolurozhodovala s kráľom (neskorší parlament).

Po vymretí Kapetovcov vo Francúzsku vypukol boj o nástupníctvo s Anglickom (storočná vojna 1337 – 1453).

Príčinou bol aj konflikt o nadvládu nad bohatým Flámskom, ktoré bolo európskym strediskom textilnej výroby.

Spočiatku vyhrávali Angličania (Kreščak 1346), obrat nastal, keď sa na čelo Francúzov postavila Jana z Arku.

Vďaka tejto sedliackej dievčine dobyli Orleánse, čo umožnilo korunováciu kráľa v Remeši (Panna Orleánska).

No pri obliehaní Paríža ju zajali Burgunďania, predali Angličanom, tí ju obžalovali z kacírstva a roku 1431 upálili.

Vojna aj tak skončila víťazstvom Francúzov, pričom Anglicko stratilo aj posledné zvyšky území vo Francúzsku.

p o u ž i t á l i t e r a t ú r a

BARTL, Július - KAMENICKÝ, Miroslav - VALACHOVIČ, Pavol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií. 2. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 269 s. ISBN 80-08-03504-8 (ďalej len: staršia učebnica I)

BARTL, Július - KAČÍREK, Ľuboš - OTČENÁŠ, Michal. Dejepis : Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 173 s. ISBN 80-08-03167-0 (ďalej len: staršia učebnica IIn)

KAMENICKÝ, Miroslav - KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. 199 s. ISBN 80-10-00149-X (ďalej len: staršia učebnica IIs)

BARTLOVÁ, Alena - LETZ, Róbert. Dejepis : Národné dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005. 191 s. ISBN 80-10-00031-0 (ďalej len: staršia učebnica IIIn)

KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. 187 s. ISBN 80-10-00392-1 (ďalej len: staršia učebnica IIIs)

BADA, Michal a kol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2011. 271 s. ISBN 978-80-10-02006-5 (ďalej len: učebnica I)

BOCKOVÁ, Anna a kol. Dejepis pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. 223 s. ISBN 978-80-10-02207-6 (ďalej len: učebnica II)

LETZ, Róbert a kol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2013. 287 s. ISBN 978-80-10-02389-9 (ďalej len: učebnica III)

GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas pre základné školy : Svetové a národné dejiny. 1. vydanie. Modra : MAPA Slovakia Plus, 2013. 88 s. ISBN 978-80-8067-274-4 (ďalej len: atlas I)

GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas : Štáty v premenách storočí od úsvitu dejín do súčasnosti. 3. vydanie. Nitra : MAPA Slovakia, 2017. 61 s. ISBN 978-80-8067-307-9 (ďalej len: atlas II)