- aj v nemeckom, rovnako ako v slovenskom jazyku sa podstatné mená skloňujú

- na rozdiel od slovenčiny, nemčina má len štyri pády (nominatív, genitív, datív, akuzatív)

- na pády sa v nemeckom jazyku pýtame tými istými pádovými otázkami ako v slovenčine:

N. Kto? Čo?/ G. (bez) Koho? Čoho?/ D. (dám) Komu? Čomu?/ A. (vidím) Koho? Čo?

- v nemeckom jazyku sa však neskloňuje samotné podstatné meno, ale jeho člen (resp. privlastňovacie zámeno):

 

mužský rod

N. der/ ein/ kein/ mein Vater

G. des/ eines/ keines/ meines Vater-s

D. dem/ einem/ keinem/ meinem Vater

A. den/ einen/ keinen/ meinen Vater

 

ženský rod

N. die/ eine/ keine/ deine Mutter

G. der/ einer/ keiner/ deiner Mutter

D. der/ einer/ keiner/ deiner Mutter

A. die/ eine/ keine/ deine Mutter

 

stredný rod

N. das/ ein/ kein/ sein Kind

G. des/ eines/ keines/ seines Kind-(e)s

D. dem/ einem/ keinem/ seinem Kind

A. das/ ein/ kein/ sein Kind

 

 

 

- v množnom čísle majú všetky podstatné mená rovnaký člen (pozri tému Množné číslo podstatných mien), t. j. bez ohľadu na rod podstatného mena v jednotnom čísle, v množnom čísle sa budú všetky podstatné mená skloňovať rovnako:

N. die/ keine/ ihre Kinder  G. der/ keiner/ ihrer Kinder  D. den/ keinen/ ihren Kinder-n  A. die/ keine/ ihre Kinder

 

- pri skloňovaní sa však v niektorých prípadoch mení predsa len aj samotné podstatné meno a to výlučne len v genitíve mužského a stredného rodu, vtedy sa k podstatnému menu pripája koncovka -(e)s (kedy iba -s, a kedy -es nie je striktne dané a v mnohých prípadoch sa používajú obidva tvary + rovnako v datíve množného čísla, vtedy sa k podstatnému menu pripája koncovka -n (ak už končí na -n alebo na -s, vtedy sa koncovka -n nepripája)

 

- asi 15% podstatných mien mužského rodu sa skloňuje osobitne (hovorí sa tomu slabé skloňovanie, tiež N-Deklination)

- patria sem všetky životné podstatné mená mužského rodu zakončené na -e (Junge), všetky zakončené na -ist (Polizist), všetky zakončené na -oge (Biologe) a všetky zakončené na -af, -at, -ant, -ent (Fotograf, Student) + rozprávkové a mýtologické bytosti (Prinz, Elf) + rôzne nezaraditeľné (Bär, Mensch) + výnimky

- tieto podstatné mená sa skloňujú rovnako ako ostatné podstatné mená mužského rodu, no namiesto koncovky -(e)s v genitíve priberajú koncovku -en (alebo -n, ak končia na „e“) vo všetkých pádoch okrem nominatívu:

N. der/ ein/ kein/ unser Mensch (Junge)

G. des/ eines/ keines/ unseres Mensch-en (Junge-n)

D. dem/ einem/ keinem/ unserem Mensch-en (Junge-n)

A. den/ einen/ keinen/ unseren Mensch-en (Junge-n)

 

- výnimky v rámci tzv. slabého skloňovania podstatných mien sú nasledovné:

der Herr/ des Herr-n/ dem Herr-n/ den Herr-n (tiež der Bauer, der Nachbar; hoci nekončí na -e, priberá len koncovku -n)

der Name/ des Name-ns/ dem Name-n/ den Name-n (tiež der Gedanke, der Buchstabe; v G. aj koncovku -n, aj -s)

das Herz/ des Herz-ens/ dem Herz-en/ das Herz (je stredného rodu s rozličnými koncovkami v genitíve a datíve)