Akuzatív vo vetách

 

- nemecký jazyk má len štyri pády (nominatív, genitív, datív, akuzatív)

- najčastejším pádom vo vetách je akuzatív

- tak ako v slovenčine, aj v nemčine na naň pýtame pádovou otázkou (Vidím) koho? čo?

napr.

Peter má psa. (Peter má koho? čo? – psa, a nie kto? čo? – pes)

Potrebujem mrkvu.

Chytajú loptu.

a pod.

 

- v nemčine sa pri skloňovaní nemení tvar slova (napr. mama, mamy, mame, mamu, mame, mamou), ale mení sa jeho člen (napr. der Vater, des Vaters, dem Vater, den Vater)

- bez toho, aby sme si museli klásť pádové otázky a rozmýšľať nad tým, či je veta v akuzatíve alebo nie je, stačí si len pamätať, že akékoľvek podstatné meno (okrem podmetu) za slovesom (prísudkom) v oznamovacej vete nikdy nebude v nominatíve (okrem podstatných mien, ktoré budú nasledovať po slovesách werden a sein), ale v zvyšných troch pádoch, najčastejšie v akuzatíve

 

 

 

- v nemčine sú podstatné mená v akuzatíve rovnaké ako v nominatíve:

(okrem mužského rodu)

(ženský rod) die/ eine/ keine/ meine → die/ eine/ keine/ meine

(stredný rod) das/ ein/ kein/ mein → das/ ein/ kein/ mein

(množné číslo) die/ - / keine/ meine → die/ - / keine/ meine

ALE

(mužský rod) der/ ein/ kein/ mein → den/ einen/ keinen/ meinen

napr.

Peter má mačku. = Peter hat eine Katze. (mačka = die/ eine Katze) – ž. r. sa nemení

Peter má auto. = Peter hat ein Auto. (auto = das/ ein Auto) – s. r. sa nemení

Peter má deti. = Peter hat _ Kinder. ( deti = die/ - Kinder) – množ. č. sa nemení

Peter má psa. = Peter hat einen Hund. (pes = der/ ein Hund) – m. r. sa mení