- aby sme pri rozhovore o jednej veci/ osobe nemuseli dookola používať dané podstatné meno, môžeme ho podľa okolností nahradiť rozličným zámenom (osobným, neurčitým, ukazovacím a pod.)
nejaký/ nejaká/ nejaké/ nejakí
N. einer/ G. eines/ D. einem/ A. einen
N. eine/ G. einer/ D. einer/ A. eine
N. eins/ G. eines/ D. einem/ A. eins
N. welche/ G. welcher/ D. welchen/ A. welche
žiaden/ žiadna/ žiadne/ žiadni
N. keiner/ G. keines/ D. keinem/ A. keinen
N. keine/ G. keiner/ D. keiner/ A. keine
N. keins/ G. keines/ D. keinem/ A. keins
N. keine/ G. keiner/ D. keinen/ A. keine
ten/ tá/ to/ tí
N. der/ G. des/ D. dem/ A. den
N. die/ G. der/ D. der/ A. die
N. das/ G. des/ D. dem/ A. das
N. die/ G. der/ D. den/ A. die
napr.
Tam je stolička. = Dort ist ein Stuhl.
(podstatné meno s neurčitým členom ein Stuhl)
Je pohodlná. = Er ist bequem.
(podstatné meno der Stuhl sme nahradili osobným zámenom v N. er)
Chceš nejakú? = Willst du einen?
(podstatné meno der Stuhl sme nahradili neurčitým zámenom v A. einen)
Nechceš žiadnu? = Willst du keinen?
(podstatné meno der Stuhl sme nahradili neurčitým zámenom v A. keinen)
Alebo chceš tú? = Oder willst du den?
(podstatné meno der Stuhl sme nahradili ukazovacím zámenom v A. den)
napr.
Da ist ein Handy. Es ist modern. Hast du eins? Oder hast du keins? Willst du das?
Dort sind Mäntel. Sie sind alt. Ich nehme keine. Nimmst du welche? Wollt ihr die?
- podstatné mená v nemčine majú častokrát iné rody ako v slovenčine (v slovenčine tá stolička, no v nemčine der Stuhl) a zároveň sa aj v nemčine podstatné mená a zámená skloňujú (v nominatíve je stolička síce der Stuhl, ale v akuzatíve, ako najčastejšom páde, je den Stuhl, resp. ukazovacie zámeno der sa zmení na den a pod.)
- neurčité a ukazovacie zámená sú (okrem nominatívu mužského a stredného rodu a akuzatívu stredného rodu pri neurčitých zámenách) úplne rovnaké ako neurčitý a určitý člen
- to, že ide o neurčité alebo ukazovacie zámeno a nie o neurčitý alebo určitý člen rozpoznáme len podľa toho, či stoja vo vete spolu s podstatným menom (vtedy sú to členy), alebo stoja osamote (vtedy sú to zámená)
- v nemeckom jazyku existuje niekoľko zámen, ktoré nahrádzajú určitý člen podstatných mien, t. j. vo vetách stoja spolu s podstatným menom (namiesto určitého člena) a rovnako ako určitý člen sa aj skloňujú:
welcher ktorý/ welche ktorá/ welches ktoré/ welche ktorí
jeder každý/ jede každá/ jedes každé/ alle všetci
dieser tento/ diese táto/ dieses toto/ diese títo
solcher takýto/ solche takáto/ solches takéto/ solche takíto
mancher niektorý/ manche niektorá/ manches niektoré manche niektorí
napr.
N. jeder Mann/ jede Frau/ jedes Kind/ alle Familien
G. jedes Mannes/ jeder Frau/ jedes Kindes/ aller Familien
D. jedem Mann/ jeder Frau/ jedem Kind/ allen Familien
A. jeden Mann/ jede Frau/ jedes Kind/ alle Familien
niektorý stôl (A.) = manchen Tisch
každé auto (G.) = jedes Autos
táto babka (D.) = dieser Oma
ktorí rodičia (N.) = welche Eltern
takíto ľudia (G.) = solcher Leute